Mastitída – Zápal prsníkovej žľazy
Zápal prsníkovej žľazy zaznamenávame hlavne v období dojčenia, ale môže vzniknúť aj v inom období. Vyskytuje sa pomerne bežne tak u ľudí, ako aj u iných cicavcov. Môže mať akútny alebo chronický priebeh. Akútna mastitída má náhly priebeh, ale dobre reaguje na liečbu. Naopak, chronická mastitída má zdĺhavý priebeh, alebo sa mastitída opätovne vracia a na liečbu reaguje nedostatočne. Mastitída postihuje približne 33 % dojčiacich matiek a zo štatistík vyplýva, že je to jeden z najčastejších dôvodov ukončenia dojčenia.
Zápal prsníkovej žľazy vzniká často v dôsledku upchatého mliekovodu. Mlieko nemôže vytekať cez bradavku von, hromadí sa a vzniká hrča. Okolité tkanivo opuchne a ak sú bradavky poranené, do prsníka ľahko prenikajú baktérie, ktoré následne spôsobia zápal. Najčastejšie mastitídu spôsobujú streptokoky a stafylokoky, napríklad Staphylococcus epidermidis.
Prejavy mastititídy:
- Bolestivá hrča na prsníku
- Výrazne začervenanie a opuch prsníka
- Tvrdý a zdurený prsník
- Červené alebo biele fliačiky na prsníku alebo bradavke
- Vysoká teplota a príznaky podobné chrípke (bolesť celého tela, malátnosť, zimnica)
V dojčení bábätka treba aj napriek bolesti pokračovať, aby sa predišlo komplikáciám zo stagnácie mlieka v prsníku. V určitých prípadoch, napríklad ak sa vytvorí absces (dutina vyplnená hnisom) je možné dojčenie z postihnutého prsníka obmedziť. Dôležité je ovládať správnu techniku dojčenia, čím sa dá predchádzať vzniku rán a trhliniek na prsníku. Správnu techniku dojčenia vás dokáže naučiť laktačná poradkyňa.
V liečbe sa využívajú analgetiká, antipyretiká (lieky proti bolesti a zvýšenej teplote) a v indikovaných prípadoch (po vyšetrení u lekára) sa používa antibiotická terapia. Existuje však aj alternatívny spôsob najmä prevencie ale aj liečby mastitídy. Probiotiká s obsahom laktobacilov preukázali pozitívny efekt v liečbe mastitídy – pomáhajú redukovať zápal a zmierňovať bolesť v prsníku.
Dvojito zaslepenej randomizovanej štúdie sa zúčastnilo 251 matiek trpiacich mastitídou v období dojčenia. 150 žien užívalo jedno z dvoch rôznych probiotík obsahujúcich viaceré bakteriálne kmene rodu Lactobacillus. 101 žien v kontrolnej skupine užívalo ako terapiu rôzne antibiotiká. Po troch týždňoch sa vyhodnotili výsledky terapie. Výskyt potencionálne škodlivých mikroorganizmov v mlieku bol významne nižší u matiek užívajúcich jedno z dvoch testovaných probiotík oproti kontrolnej skupine. Matky užívajúce probiotiká pociťovali menšie bolesti v prsníku, znížil sa u nich opätovný výskyt mastitídy a bol zaznamenaný aj celkovo nižší počet ukončení dojčenia.