Historický pohľad na probiotiká

Probiotiká sú u nás novým pojmom, napriek tomu že sú už pár sto rokov súčasťou nášho jedálneho lístka v podobe najtypickejšieho slovenského národného jedla – bryndzových halušiek, ako aj kvasených mliečnych produktov (napr. žinčica), ktoré sú typickými príkladmi tzv. funkčných potravín (t.j. potravín, ktoré majú okrem nutričnej hodnoty ešte ďalšie zdraviu prospešné vlastnosti).

Netermizovaná bryndza obsahuje prirodzené probiotické kmene baktérií mliečneho kvasenia a produkty ich metabolizmu (napr. kyselinu mliečnu, mastné kyseliny s krátkym reťazcom, tripeptidy znižujúce krvný tlak a pod.). Bryndza, podobne ako ovčie mlieko, má aj vysoký obsah vápnika, ktorý je plne telom využiteľný, na rozdiel od vápnika prítomného v tavených syroch, kde je vápnik viazaný pridanými emulgátormi a preto nestráviteľný. Vstrebávaniu vápnika a vitamínov napomáhajú aj prítomné baktérie mliečneho kvasenia, ktoré sa však ničia tepelným spracovaním (termizáciou). Hoci má bryndza obsah tuku porovnateľný s plnotučnými syrmi, jej konzumáciou dochádza k znižovaniu obsahu celkového cholesterolu a k nárastu „dobrého“ HDL cholesterolu.

Dnes sa objavujú nielen nové probiotické produkty vo forme funkčných potravín na báze mlieka na pultoch našich obchodov, ale aj v našich lekárňach už pribúdajú probiotické produkty vo forme tabliet, šumivých tabliet (Lactovita), kapsúl, či sirupov pre deti od 6 mesiacov (Nutrolin B). Pred tým, ako rozhodnete pre svoj probiotický produkt je potrebné si uvedomiť, že tieto produkty musia spĺňať isté základné kritériá nevyhnutné pre dosiahnutie ich účinnosti.

V spotrebe probiotík sme v porovnaní s okolitými krajinami strednej a východnej Európy na chvoste krajín EU. Táto nelichotivá situácia je jednak výsledkom nízkeho povedomia, malej snahy o prevenciu a doplnkovú liečbu, ale aj nízkej kúpnej sily obyvateľstva Slovenska.

Predpokladá sa, že probiotiká budú v 21. storočí znamenať to, čo znamenali antibiotiká v 20. storočí. Svedčí o tom nielen nárast ich spotreby vo vyspelých krajinách EU, ale aj zmena pohľadu zo strany regulačných orgánov EU k probiotikám. Potravinové produkty s obsahom probiotických baktérií (funkčné potraviny) a probiotické výživové doplnky sa budú môcť uvádzať na trh podľa novej pripravovanej smernice EU s fyziologickými tvrdeniami, ako aj s tvrdeniami o tom, že znižujú riziko niektorých ochorení, tak ako o tom svedčia už dnes výsledky mnohých klinických štúdií.

Probiotiká nie sú novinkou

Prospešné vlastnosti, ktoré poskytujú probiotiká pozná ľudstvo už veľmi dávno. Už tisíce rokov sa využívajú probiotiká v kyslomliečnych výrobkoch.

Baktérie mliečneho kvasenia (probiotiká) dokážu spôsobiť skysnutie mlieka a zaistia tak jeho dlhšiu trvanlivosť – aj keď vo forme kyslomliečnych výrobkov. Túto vlastnosť probiotík využíva ľudstvo už vyše 6000 rokov. Iným príkladom využitia probiotických baktérií na konzerváciu potravy je napríklad kvasenie – kvasené uhorky.

  • Asi prvou zmienkou o prospešných účinkoch probiotík je v perszkej verzii Starého zákona (Genesis 18:8) "Abrahám vďačil za svoju dlhovekosť tomu, že konzumoval kyslé mlieko".
  • Rímsky historik Plínius (v roku 76 pred naším letopočtom) odporúčal pitie kyslého mlieka pri liečbe gastroenteritídy.
  • Ajurveda odporúča konzumáciu kyslomliečnych produktov pre zachovanie dlhodobého zdravia.
  • Podobne sa využíva kefír pôvodom z Kaukazu.

V súčasnosti pred spracovaním mlieka výroba likviduje pasterizáciou všetky mikroorganizmy a následne sú do mliečnych produktov primiešané probiotiká. Rovnaké, ako sa dajú kúpiť vo forme tabletiek.

Probiotiká primiešavané do kyslomliečnych výrobkoch však nie vždy dosahujú vlastnosti deklarované výrobcom. Preto je výhodné siahnuť po konzumácii probiotík priamo v tabletkách.