Deti

Všetci (tak nejako podvedome) vieme, že potrava, ktorú prijíma dieťa je dôležitá pre jeho celkový rozvoj. V ideálnom prípade dieťa prijíma živiny cez materské mlieko, v ktorom sa okrem iného nachádzajú aj živé baktérie pochádzajúce od matky, ktoré následne kolonizujú detský tráviaci systém. V posledných rokoch sa však situácia čiastočne zmenila a matky konzumujú prevažne vysokosacharidové (škrobové) pokrmy alebo polotovary. To môže mať za následok zmenu mikroflóre matky, ktorá sa následne prenáša na dieťa (nehovoriac o tom, ak podstúpi matka/dieťa antibiotickú liečbu. Obzvlášť rizikové skupiny detí pre normálny rozvoj mikroflóry sú:

  • Nedojčené
  • Rodené cisárskym rezom
  • Predčasne narodené
  • Deti, ktoré majú rodiča/rodičov atopikov

Jedným zo zdrojov baktérií mliečneho kvasenia je materské mlieko. Obsahuje látky nevyhnutné pre správny rozvoj imunitného systému. V prípadoch, v ktorých nie je možné podávať dieťaťu materské mlieko, je vhodné zabezpečiť priaznivé zloženie črevnej mikroflóry pomocou kvalitných probiotických suplementov. Aby ste u vašich detí predchádzali zdravotným komplikáciám ako hnačka, atopický ekzém alebo výskyt alergii odporúčame konzultovať podávanie probiotík s vašim lekárom alebo lekárnikom.

Je preukázané, že napr. u dojčených detí je výskyt baktérií mliečneho kvasenia výrazne vyšší ako u detí, ktorým bola podávaná umelá výživa. Podávaním probiotík vieme ovplyvniť zloženie črevnej mikroflóry a tým znížiť riziko výskytu kojeneckej hnačky, akútneho zápalu čreva alebo antibiotikami spôsobenej hnačky.

Najčastejšie sa probiotiká u detí využívajú ako prevencia vzniku tráviacich ťažkostí spätých s užívaním antibiotickej liečby. Hnačka spôsobená antibiotikami sa ako nežiaduci účinok antibiotickej liečby vyskytuje u približne 10 % detí. V prípade, ak už dieťa hnačku má dokážu niektoré probiotické kmene ako napríklad L. rhamnosus GG skrátiť trvanie hnačky o približne jeden deň. Dlhotrvajúca hnačka spôsobuje dehydratáciu, stratu minerálov a celkovo vyčerpáva organizmus. Takéto vyčerpanie hlavne u detí môže byť nebezpečné a oplatí sa mu predchádzať. Medzi ďalšie využitie probiotík u detí patrí prevencia vzniku alergií, atopických exémov a astmy. Pri dlhodobom podávaní probiotík sa znížuje riziko vzniku spomínaných ochorení.

Dvojito zaslepenou, randomizovanou, kontrolovanou štúdiou sa potvrdilo, že pridaním probiotického kmeňa Bifidobacterium animalis BB-12 do dojčenskej stravy dokážeme pozitívne ovplyvniť imunitné funkcie a zlepšiť črevnú protilátkovú odpoveď. Ďalšou štúdiou sa preukázalo, že spomínaný probiotický kmeň  znižuje výskyt ťažkého nekrotizujúceho zápalu čriev  u predčasne narodených novorodencov. Zároveň sa v množstve klinických štúdií preukázala bezpečnosť probiotík. Výskyt nežiaducich účinkov miernej závažnosti bol zaznamenaný len veľmi zriedkavo.

  • [1] VANDENPLAS, Y., E. DE GREEF, T. DEVREKER, G. VEEREMAN-WAUTERS a B. HAUSER. Probiotics and Prebiotics in Infants and Children. Current Infectious Disease Reports [online]. 2013, 15(3), 251-262 [cit. 2017-03-20]. DOI: 10.1007/s11908-013-0334-4. ISSN 1523-3847. Dostupné z: http://link.springer.com/10.1007/s11908-013-0334-4
  • [2] HOLSCHER, Hannah D., Laura A. CZERKIES, Pamela CEKOLA, et al. Bifidobacterium lactis Bb12 Enhances Intestinal Antibody Response in Formula-Fed Infants. Journal of Parenteral and Enteral Nutrition [online]. 2012, 36(1_suppl), 106S-117S [cit. 2017-03-20]. DOI: 10.1177/0148607111430817. ISSN 0148-6071. Dostupné z: http://journals.sagepub.com/doi/10.1177/0148607111430817
  • [3] SZAJEWSKA, Hania, Stefano GUANDALINI, Lorenzo MORELLI, Johannes B VAN GOUDOEVER a Allan WALKER. Effect of Bifidobacterium animalis subsp lactis Supplementation in Preterm Infants: A Systematic Review of Randomized Controlled Trials. Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition [online]. 2010, 51(2), 203-209 [cit. 2017-03-20]. DOI: 10.1097/MPG.0b013e3181dc0d93. ISSN 0277-2116. Dostupné z: http://content.wkhealth.com/linkback/openurl?sid=WKPTLP:landingpage&an=00005176-201008000-00017