Probiotiká a ich vplyv na hnačky

Probiotiká a hnačky spojené s užívaním antibiotík

Odkedy sa zistilo, že podávanie antibiotík je spojené so vznikom hnačiek bolo snahou lekárov pokúsiť sa o reštauráciu fyziologickej črevnej mikroflóry. Prvé preparáty obsahovali kmene Bacillus cereus (preparát Bactisubtil) a lyzované bunky kmeňov Lac tobacillus heveticus E. coli, Enterococcus fecalis a Lactobacillus acidophilus (preparát Hylak).

Najmä v anglicky a nemecky hovoriacich krajinách sa používali kmene kvasinky Saccharomyces boulardii, ktorý je považovaný skôr za synbiotikum ako za probiotikum. V šiestich kontrolovaných randomizovaných štúdiách mali pacienti, ktorí spolu s antibiotikami užívali S. boulardii nižší výskyt po stantibiotickej kolitídy alebo klostrídiovej kolitídy v štyroch (McFarland, Surawicz et al. 1994; Cremo nini, Di Caro et al. 2002; Duman, Bor et al. 2005; Kotowska, Albrecht et al. 2005; Can, Besirbellioglu et al. 2006). V jednej štúdii nebol pozorovaný preukazný efekt (Lewis, Potts et al. 1998).

V 6 randomizovaných kontrolovaných štúdiách s Lactobacillus rhamnosus GG, ktoré sú evidované v Cochranovej databáze sa účinok, ktorý spočíval v znížení výskytu postantibiotickej hnačky pozorova ný v štyroch. V jednej štúdii sa zaznamenalo kratšie trvanie hnačky, v ďalšej profylaktické podávanie L. rhamnosus GG neovplyvnil jej priebeh (Hawrelak, Whitten et al. 2005).

Prvý dôkaz klinickej účinnosti Lactobacillus acidophilus v prevencii postantibiotickej hnačky spôsobenej ampicilínom sa v kontrolovanej randomizovanej klinickej štúdii potvrdil už v roku 1979 (Gotz, Romankiewicz et al. 1979). Odvtedy efekt Lactobacillus acidophilus na zníženie incidencie hnačiek indukovaných antibiotikami do kázali už v piatich randomizovaných kontrolova ných štúdiách (Gotz, Romankiewicz et al. 1979; Black, Einarsson et al. 1991; Jirapinyo, Densupso ontorn et al. 2002; Sullivan, Barkholt et al. 2003; Madden, Plummer et al. 2005). V ďalšej kontrolo vanej randomizovanej štúdii podávanie Lactobacillus acidophilus a bifidobaktérií viedlo k zníženiu incidencie hnačiek spôsobených C. difficile (Plummer, Weaver et al. 2004).

Prvé štúdie, v ktorých sa používali bifidobaktérie boli B. longum (Colombel, Cortot et al. 1987) a B. bifidum (Black, Einarsson et al. 1991). V súčasnosti sa najčastejšie používa kmeň B. breve a B. animalis, ssp. lactis. Účinok bifidobaktérií sa potvrdil v piatich kontrolovaných klinických štúdiách, v štyroch sa po zoroval efekt bifidobaktérií na zníženie výskytu hnačiek združených s podávaním antibiotík (Colombel, Cortot et al. 1987; Black, Einarsson et al. 1991; Sullivan, Barkholt et al. 2003; Madden, Plummer et al. 2005).V ďalšej, už citovanej štúdii, viedlo podávanie bifidobaktérií k zníženiu incidencie hnačiek spôsobených C. difficile (Plummer, Weaver et al.

2004). V kontrolovanej randomizovanej dvojito za slepenej štúdii u nedojčených detí vo veku 4-10 mesiacov viedlo pridanie Bifidobacterium lactis BB-12® do stravy dieťaťa k zníženiu výskytu hnačiek a ich trvania a k zníženiu počtu febrilných epizód (Weizman, Asli et al. 2005). V ďalšej kontrolovanej ran domizovanej dvojito zaslepenej štúdii mali deti mladšie ako 8 mesiacov, ktoré užívali B. lactis BB-12® kra tšie trvanie epizód hnačiek ako deti, ktoré probiotiká neužívali (Chouraqui, Van Egroo et al. 2004).

Ďalšími baktériami, ktorých účinok sa overil v ran domizovaných kontrolovaných štúdiách sú Streptococcus salivarius a Enterococcus fecalis.

Dôvody podávania probiotík počas liečby antibi otikami sumarizuje metaanalýza Sazawala a kol. z júna 2006 (Sazawal, Hiremath et al. 2006). Ana lyzuje 34 zaslepených randomizovaných placebom kontrolovaných štúdií, ktoré sa venovali vplyvu podávania probiotík na zníženie incidencie hnačiek asociovaných s podávaním antibiotík. Aj keď väčšina štúdií sa vykonala v rozvojových a menej boha tých krajinách, dosiahol sa významný efekt probio tickej liečby na vznik hnačiek asociovaných s podávaním antibiotík. Pacienti, ktorí s antibiotikami súčasne užívali probiotiká mali o 52% nižší výskyt hnačiek (95% CI 35-65%). Lepší efekt podávania probiotík bol zaznamenaný u detí ako u dospelých. Probiotiká ďalej znižovali výskyt hnačiek u cestovateľov a výskyt hnačiek rôznej etiológie o 34%. Aj vzhľa dom k malému počtu štúdií s rôznymi probiotikami sa nepozoroval rozdiel medzi jednotlivými probiotikami ako Saccharomyces boulardii, L. rhamnosus GG, Lactobacillus acidophilus, L. bulgaricus, B. breve a niektorými ďalšími. Takisto sa jednoznačne nepotvrdil prínos kombinácie dvoch alebo viacerých probiotík. Z metaanalýzy vyplýva jednoznačne výhodnosť podávania probiotík počas antibiotickej liečby.

Zvlášť indikované je podávanie probiotík u imu nokompromitovaných pacientov, u pacientov s dlhodobou antibiotickou liečbou, u pacientov, ktorí mali hnačky pri podávaní antibiotík v minulosti, u pacien tov, ktorí užívajú antibiotiká s antianaeróbnym účin kom, u pacientov, ktorí užívajú vysoké dávky antibio tík, u detí, dojčiacich matiek a žien v gravidite.

Doc. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD.1, Klinika pre infekčné choroby LF UPJŠ a FNLP v Košiciach
PharmDr. Lívia Magulová, PhD., Oddelenie klinickej farmakológie FN Nitra
MUDr. Pavol Kristian, PhD., Klinika pre infekčné choroby LF UPJŠ a FNLP v Košiciach
PharmDr. Mária Göbőová, Oddelenie klinickej farmakológie FN Nitra