Antibiotiká: obnova črevnej mikroflóry

Antibiotiká patria na Slovensku k veľmi často predpisovaným liekom. Z odborného hľadiska sú to látky získané zo živých organizmov (najmä plesní) schopné zastaviť rast, alebo usmrtiť škodlivé baktérie. Neexistuje univerzálne antibiotikum, takisto sa nedá hovoriť o „silnom“ alebo „slabom“ antibiotiku. Antibiotiká by sa mali používať na základe citlivosti daného patogénu = baktérie. V praxi sa však často využívajú širokospektrálne antibiotiká, ktorých nešpecifický účinok môže spôsobiť vznik bakteriálnej rezistencie (neúčinnosti antibiotík v čase potreby). Je dôležité uvedomiť si, že antibiotiká neúčinkujú na vírusy, plesňové ochorenia ani parazity, a preto by sa mali používať len v lekárom určených prípadoch.

Antibiotiká zachraňujú ľudské životy. Rozumné užívanie antibiotík si vyžaduje vzájomnú ochotu lekára aj pacienta neliečiť všetky ochorenia antibiotikami. Je dôležité zamerať sa na určenie vyvolávateľa ochorenia. Väčšina respiračných ochorení aj hnačiek je totiž spôsobených vírusmi, a preto užívanie antibiotík pacientovi neprináša pridanú hodnotu, len možné nežiaduce účinky. Vhodné antibiotikum, dávkovanie a doba podávania by sa malo zvoliť až keď sa potvrdí prítomnosť konkrétneho bakteriálneho patogénu vyvolávajúceho ochorenie.

Užívanie antibiotík so sebou prináša aj niektoré nežiaduce účinky. Medzi tie najčastejšie patria tráviace ťažkosti: hnačka alebo zápcha, bolesti brucha a plynatosť. Sú spôsobené predovšetkým nešpecifickým účinkom antibiotík, ktoré zabíjajú aj zdraviu prospešné baktérie v našich črevách. Poškodenie trávenia môže mať následne dopad na imunitný systém. Antibiotiká nepoškodzujú len črevnú, ale aj vaginálnu mikroflóru. Antibiotiká tak môžu spôsobiť vznik sekundárnej plesňovej infekcie.

Ak chcete znížiť riziko vzniku tráviacich a „ženských“ problémov spôsobených užívaním antibiotík, mali by ste 2 až 3 hodiny po užití antibiotík užívať probiotiká. Probiotiká obnovujú poškodenú črevnú aj vaginálnu mikroflóru poškodenú užívaním antibiotík. Probiotiká môžu znížiť riziko vzniku antibiotikami vyvolaných super-infekcií, ktoré môžu prepuknúť v dôsledku antibiotickej terapie.

Štúdia v ktorej zúčastneným ženám podávali počas a 16 týždňov po antibiotickej liečbe probiotiká s obsahom Lactobacillus rhamnosus GG, L. rhamnosus GR-1 a Lactobacillus fermentum RC-14 dosiahla v prevencií vulvovaginálnej kandidózy (kvasinková infekcia pošvy) vynikajúce výsledky. U žien, ktoré v priebehu štúdie brali probiotiká sa zaznamenal o 75 % nižší výskyt kandidózy, ako v kontrolnej skupine, ktorá užívala placebo (tabletky bez účinnej látky).

Vynikajúce výsledky v prevencií a liečbe antibiotikami vyvolanej hnačky vykazujú probiotiká s obsahom Lactobacillus rhamnosus GG a Saccharomyces boulardii, čo dokazujú aj mnohé štúdie vykonané na týchto bakteriálnych kmeňoch.

Na vzorke 180 hospitalizovaných pacientov sa každodenným podávaním probiotík s obsahom Saccharomyces boulardii podarilo znížiť výskyt antibiotikami vyvolanej hnačky o 55 %. V rámci podskupiny v ktorej sa potvrdila prítomnosť Clostridium difficile sa pravidelným podávaním Saccharomyces boulardii podarilo znížiť výskyt hnačky až o 70 % oproti kontrolnej skupine užívajúcej placebo.

Veľká analýza z r. 2012 analyzovala až 82 kvalitných klinických štúdií zameraných na zníženie nežiaducich účinkov (hnačky) vyvolaných antibiotickou liečbou pomocou probiotík. Zahŕňala viac ako 11 000 pacientov. Probiotiká boli oproti placebu účinnejšie znižovali hnačku až o 42 %. Autori analýzy uzatvárajú, že výsledok je povzbudivý a v budúcnosti bude potrebné vykonať analýzy zamerané iba na probiotické kmene, ktoré sa v prevencii hnačky osvedčili najviac (LGG, Saccharomyces boulardii).