Potenciálne nepriaznivé účinky probiotík

Každá účinná liečebná substancia by mala mať, ako učil Galén, i nejaký nepriaznivý účinok. Avšak z definície probiotík vyplýva, že majú byť „bezpečné pre človeka“. Napriek tomu existujú potenciálne riziká podávania probiotík, ktoré ak poznáme a rešpektujeme, definícia probiotík ohľadne „bezpečnosti“ je naplnená. Potenciálnymi rizikami môže byť: prenos vankomycínovej rezistencie kmeňmi Enterococcus faecium, podávanie vysokých dávok probio tík u pacientov s prejavmi autoimunity, podávanie dojčatám a novorodencom, podávanie pacientom s nezrelým imunitným systémom (najmä nedonoseným, pacientom s AIDS), fungémia po S. boulardii. Vo svetovej (po anglicky písanej) odbornej literatúre bolo od roku 1938 do roku 2001 opísaných iba 55 prípadov závažných nežiaducich účinkov podávania probiotík (Reid 2001; Costa-Ribeiro, Ribeiro et al. 2003; Gueimonde, Frias et al. 2006). Pri terapeutickom (ale i preventívnom) užívaní probiotík je dôležité si uvedomiť, že pre očakávaný efekt je po trebné dodržať niekoľko podmienok podávania. Vzhľadom na svoju podstatu (ide o subtílne mikroorganizmy), je potrebné dodávať do organizmu pro biotiká pravidelne. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je podávať dostatočne účinné množstvá probiotík (pre agresívne prostredie, ktorým prechádzajú, kyslé pH žalúdka, aktivitu žlčových kyselín, peristal tiku tráviaceho traktu i prítomnosť ostatnej, často „nepriateľskej“ mikroflóry). Udáva sa, že efektívna dávka by mala obsahovať v 1 ml aspoň 1-10 miliónov častíc. Pre zaistenie preventívneho účinku by táto dávka pre dospievajúcich mala predstavovať denný príjem 1×108 až 1×109 (jednotiek tvoriacich kolónie) v 1 ml živých probiotických buniek, čo zodpovedá konzumácii asi 100 g výrobku s obsahom

1×106 až 1×107 (jednotiek tvoriacich kolónie) v 1 ml denne (Lourens-Hattingh and Viljoen 2001).

Druhou praktickou pripomienkou je, že probiotiká je potrebné podávať v postupne sa zvyšujúcej dávke do dosiahnutia plne odporúčaného dávkovania. Pretože najmä v začiatkoch podávania probiotík alebo u dystrofikov, či inak oslabených jedincov, boli pozo rované príznaky, ktoré vzdialene pripomínajú Jarischovu-Herxheimerovu reakciu. Tá zahŕňa bolesti hlavy, flatulenciu, nechutenstvo, únavnosť, dyspeptické ťažkosti, niekedy raš na koži (simulujúce alergické symptómy), ktoré súvisia najmä s rozpadom tiel mikroorganizmov a následnou poruchou motility tráviaceho traktu. Tieto reakcie je možné redukovať, či pre dísť im práve vzostupným dávkovaním probiotík.

Boyle a kol. upozorňujú aj na fakt, že v nekontrolovanej záplave informácií, ktoré sa dostávajú k pacientom i zdravotníckym pracovníkom môžu nastať situácie, kedy nie sú správne pochopené udávané informácie, či sú dokonca podávané skreslené, nepresné ba i zavádzajúce informácie. Aj z týchto dôvodov môžu vznikať správy o možnej „neúčinnosti“ alebo „obmedzenej účinnosti“ probiotík či funkčných potravín. Je preto dôležité preštudovať si pozorne príbalové letáčiky preparátov a snažiť sa zís kavať najmä valídne informácie. Týka sa to predo všetkým širokého obyvateľstva, ale aj výrobcov a distribútorov a tiež zdravotníckych pracovníkov (Boyle, Robins-Browne et al. 2006).

Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof.
MUDr. Vanda Kaletová
MUDr. Viktória Halušková

II. klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN, SNP 1, 04011 Košice