Veterinárna medicína

Probiotiká sa dnes už bežne používajú aj vo veterinárnej medicíne a v poľnohospodárstve.

Probiotiká sú prirodzenou súčasťou organizmu. V súčasnosti však stravou dostávame menej týchto látok, ako potrebujeme pre zdravie. Probiotiká sú znižované nielen stravou, v ktorej chýbajú prebiotiká, ale často aj liekmi. Antibiotiká sú častou príčinou neskoršieho zhoršenia zdravia, hlavne, ak sa podávajú často, alebo dokonca zbytočne a "preventívne". Antibiotiká sa dnes podávajú aj zvieratám.

Zistilo sa, že probiotiká pomáhajú prirodzenou cestou udržiavať rovnováhu ekosystému tráviaceho traktu. Tento dej prebieha rôznymi mechanizmami. Výsledkom je bránenie kolonizácie tráviaceho traktu patogénnymi mikroorganizmami.

To v konečnom dôsledku zlepšuje zdravotný stav bez použitia umelých riešení. Ukázalo sa, že probiotiká, ak sú užívané pravidelne znižujú potrebu používať antibiotiká a to ako u ľudí, tak aj u zvierat.

Toto zistenie sa už využíva napríklad v poľnohospodárstve. Zvieratám sú podávané probiotiká. Tie majú rovnako ochranný vplyv na zdravie zvierat, ako v minulosti používaná prax – preventívne podávanie antibiotík. Probiotiká tak prirodzenou cestou chránia zdravie.

Nie je to teda len zápcha, alebo hnačka, ktoré sa pomocou probiotík dajú úspešne regulovať.

Salmonelóza a jej prevencia u zvierat

Európska únia zakázala pridávanie antibiotík do krmív úžitkových zvierat, aby sa tak znížilo riziko vzniku rôznych chorôb u ľudí. Antibiotiká boli chovateľmi používané na podporu rastu ošípaných a na ich ochranu pred chorobami.

Vedci za použitia 3D metódy používanej aj vedcami z NASA testovali účinok probiotík na črevnú flóru ošípaných. Tento pokus je základným krokom k znižovaniu výskytu baktérie Salmonela v črevách ošípaných vplyvom probiotík, a tým k znižovaniu možnosti prenosu tejto baktérie na konzumentov bravčového mäsa. Probiotiká by v budúcnosti mali chrániť ošípané pred nákazami lepšie, ako v minulosti antibiotiká.

Práca vedcov z Agentúry veterinárnych laboratórií prispeje k zníženiu počtu ošípaných prenášajúcich baktériu Samonela, čím sa uchráni množstvo ľudí pred nakazením salmonelózou.

Existujú prísne normy pre použitie probiotík vo veterinárnej praxi. Paradoxom je, že najprísnejšie normy sú stanovené pre probiotiká určené zvieratám. Kým na trh pre ľudí prichádza mnoho výrobkov s nejasným obsahom a životaschopnosťou probiotík, bez známych klinických účinkov, veterinárne prípravky musia splniť najprísnejšie normy. Ostatne trend chrániť zvieratá viac, ako ľudí je viditeľný často. Mnoho chovateľov psov kŕmi svojich miláčikov drahým a kvalitným špeciálnym krmivom, zatiaľ čo sa sami bez problému napchávajú lacným a nekvalitným jedlom.

Bezpečnosť probiotík

Väčšina v súčasnosti používaných probiotických mikroorganizmov patrí medzi rody Bifidobacterium a Lactobacillus.

Zástupcovia uvedených rodov nie sú považované za patogénne či podmienene patogénne a všeobecne sa pokladajú za bezpečné pre ich využitie u ľudí. Bežne sa vyskytujú v relatívne vysokých počtoch na slizniciach črevného a urogenitálneho traktu zdravých jedincov. Napriek tomu boli zaznamenané ojedinelé prípady infekcií laktobacilmi a bifidobaktériami, dokonca aj v spojitosti s konzumáciou probiotík.

Vo všetkých uvedených prípadoch boli však uvedené infekcie spojené s okolnosťami, ktoré najčastejšie nepriaznivo postihovali imunitný systém. Ukazuje sa, že uvedené skutočnosti by nemali predstavovať žiadne riziko pre ľudskú populáciu.

Bezpečnosť probiotík možno testovať rôznymi metódami, ale nemožno považovať za isté, že tieto testy dokážu predísť infekciám laktobacilmi u niektorých vysoko rizikových pacientov. Pri posudzovaní bezpečnosti každého probiotického kmeňa je nevyhnutné vykonať jeho presnú identifikáciu, aby bolo možné posúdiť všetky riziká spojené s mikroorganizmom a zabrániť zaradeniu podmienene patogénnych mikroorganizmov do komerčných produktov. V in vitro podmienkach možno testovať vlastnosti mikroorganizmov, ktoré sú charakteristické pre patogény alebo rizikové faktory vyskytujúce sa u patogénov (Salminen a kol., 2001). Najdôležitejším rizikovým faktorom, ktorý môže byť testovaný in vitro je prenosná rezistencia mikroorganizmov na antibiotiká. Uvedené riziko spôsobuje najväčšie obavy u probiotík obsahujúcich enterokoky v dôsledku ich schopnosti prenášať genetický materiál a ich účasti na nozokomiálnych infekciách (Franz a kol., 1999).

Testovanie probiotík in vivo sa realizuje u rôznych druhov zvierat, ale účinnosť a bezpečnosť probiotika je potrebné potvrdiť u toho druhu, ktorému je prípravok určený. Výsledky získané u zvierat sa často potvrdzujú aj u ľudí a to platí i vice versa. Pri testovaní bezpečnosti probiotík sa môžu veľmi dobre uplatniť germ – free zvieratá, u ktorých je imunitný systém vyvinutý neúplne a ich črevná bariéra je nezrelá. U gnotobiotických myší sa zistilo, že patogény spôsobili ochorenie, zatiaľ čo aplikácia probiotík zlepšila stav ich imunitného systému bez akýchkoľvek vedľajších účinkov (Ishibashi a Yamazaki, 2001).

Pri posudzovaní bezpečnosti probiotík je potrebné zohľadniť aj úlohu hostiteľa. Zriedkavé prípady infekcií, ktoré pravdepodobne vyvolali probiotické mikroorganizmy nie je potrebné preceňovať, ale nesmieme zabúdať, že u istej skupiny pacientov môže existovať malé riziko infekcií spôsobených probiotikami. To by nás však v žiadnom prípade nemalo odrádzať od konzumácie probiotík. U špecifických kmeňov probiotických mikroorganizmov boli veľmi jasne potvrdené ich pozitívne účinky na zdravie ľudí a zvierat (Ouwehand, 2003), ktoré vysoko prevyšujú malé potenciálne riziko. Poznatky získané vo Fínsku naznačujú, že napriek neustále sa zvyšujúcej spotrebe probiotík, nebol pozorovaný žiadny nárast laktobacilovej bakteriémie (Salminen, 2002).

Je tiež nevyhnutné, aby všetci výrobcovia neustále kontrolovali kvalitu a bezpečnosť svojich produktov v procese výroby i po jeho ukončení. V EÚ existujú pravidlá používania probiotík, pričom najprísnejšie sú u zvierat. Možno konštatovať, že používanie probiotík je bezpečné. Malé riziko môže existovať u malej skupiny pacientov s výrazne postihnutým imunitným systémom. To by však nemalo ohroziť používanie probiotík ani u týchto pacientov.

Celosvetový trend charakterizovaný ústupom používania antibiotík v prevencii a liečbe chorôb ľudí i zvierat a v ich výžive, ako aj úsilie nahradiť ich produktmi biotechnologického a naturálneho pôvodu, predstavujú veľkú príležitosť pre široké uplatnenie probiotík v praxi.

Aby probiotiká mohli predstavovať reálnu a efektívnu alternatívu k antibiotikám a chemoterapeutikám, je nevyhnutné dosiahnuť ich stabilne vysokú účinnosť. Vyžiada si to intenzívny výskum zameraný predovšetkým na získanie ďalších poznatkov o mechanizme ich účinku, čo vytvorí predpoklady pre optimalizáciu ich účinnosti. Zvýšiť účinnosť probiotík možno viacerými metódami.

Zdá sa, že z praktického hľadiska je najvhodnejšia kombinácia probiotík a synergicky pôsobiacich komponentov prirodzeného pôvodu. Umožňuje vyvinúť účinnejšie probiotické prípravky – potencované probiotiká, ktoré môžu výrazne zefektívniť prevenciu a liečbu chorôb ľudí a zvierat.

Doterajšie poznatky poukazujú na možnosti širokého uplatnenia probiotík v budúcnosti.

Možnosti zvýšenia účinnosti probiotík

Údaje o účinnosti probiotík v praxi sú však často protichodné (Simmering a Blaut, 2001).

Ak sa majú probiotiká stať reálnou alternatívou antibiotík, je potrebné dosiahnuť ich stabilne vysokú a porovnateľnú účinnosť s antibiotikami.

Aby bolo možné účinne potencovať účinok probiotík, je potrebné dôkladne poznať mechanizmus ich efektu. Aj napriek množstvu poznatkov, nie je ešte zďaleka objasnený. Účinnosť probiotík možno zvýšiť génovými manipuláciami, kombináciou viacerých kmeňov mikroorganizmov alebo kombináciou probiotík so synergicky pôsobiacimi komponentmi. Z hľadiska praxe sa najvýhodnejšou možnosťou zvýšenia účinnosti probiotík javí kombinácia probiotických mikroorganizmov so synergicky pôsobiacimi komponentmi prirodzeného pôvodu.

Symbiotiká sú kombináciou probiotík s prebiotikami. Potencované probiotiká sú bioprípravky, ktoré obsahujú produkčné kmene mikroorganizmov a synergicky pôsobiace komponenty prirodzeného pôvodu, ktorých potencujúci účinok je sprostredkovaný účinkom na probiotické a črevné mikroorganizmy, sliznicu a prostredie čreva alebo imunitný systém.

Z komponentov naturálneho pôvodu, ktoré potencujú probiotický efekt mikroorganizmov prichádzajú do úvahy prebiotiká (špecifické substráty), nešpecifické substráty (maltodextrín), rastliny a ich extrakty, metabolity mikroorganizmov a polynenasýtené mastné kyseliny (Bomba a kol., 2002a; Bomba a kol., 2002b).

MVDr. A Bomba, PhD.
Ústav gnotobiológie a prevencie chorôb mlá
ďat Univerzity veterinárskeho lekárstva, Košice