Hnačky počas užívania antibiotík
Tak ako všetky lieky aj antibiotiká môžu spôsobovať nežiaduce účinky. Medzi tie najčastejšie sa vyskytujúce patrí hnačka, nauzea (nevoľnosť), zvracanie, žalúdočný diskomfort, kŕče a vaginálna kandidóza (premnoženie škodlivých kvasiniek v pošve). Vyskytnúť sa taktiež môže superinfekcia Clostridium difficile a zriedka sa objavujú aj alergické reakcie, hlavne na penicilíny a cefalosporíny. Okrem toho nežiaducim účinkom užívania antibiotík je aj vznik bakteriálnej rezistencie (odolnosti) voči antibiotikám.
Antibiotikami vyvolaná hnačka sa vyskytuje u 5 % až 30 % pacientov v závislosti od typu antibiotík, dĺžky trvania liečby a samotného zdravotného stavu pacienta. Takmer všetky antibiotiká môžu spôsobiť hnačku. Najvyššie riziko vzniku hnačky je pri terapií aminopenicilínmi, cefalosporínmi a klindamycínom. Rizikovým faktorom vzniku je vek pacienta nad 65 rokov, imunosupresia (znížená imunita) a dlho trvajúca antibiotická liečba.
Nebezpečenstvo prílišného užívania antibiotík spočíva v riziku „stvorenia“ takej baktérie, ktorá bude rezistentná (odolná) voči všetkým známym druhom antibiotík. Štatistika užívania antibiotík hovorí, že až 50 % detí dostáva od lekárov antibiotiká na infekcie dýchacích ciest vírusového pôvodu (na vírusy antibiotiká neúčinkujú). Časté užívanie antibiotík vedie ku zvýšenému riziku vzniku ťažkej, život ohrozujúcej hnačky u detí. Štúdia amerického centra pre kontrolu chorôb a prevenciu zistila, že až 71 % detských pacientov s infekciou antibioticky rezistentného kmeňa Clostridium difficile predtým užívalo antibiotiká. Clostridium difficile produkuje nebezpečné toxíny, ktoré spôsobujú zápal čreva a ďalšie zdravotné komplikácie. Je to veľmi vážny stav, ktorí sa nezriedka končí smrťou človeka. Jeden z desiatich pacientov postihnutých infekciou Clostridium difficile umiera.
Veľmi dobrú účinnosť v prevencii vzniku antibiotikami vyvolanej hnačky preukazujú probiotiká. Vyhodnotením 34 štúdií zaoberajúcich sa touto problematikou sa zistilo, že probiotiká znižujú výskyt antibiotikami vyvolanej hnačky o približne 50 % v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (liek bez účinnej látky).
Do štúdie, ktorá sledovala vplyv probiotík s obsahom Saccharomyces boulardii na redukciu výskytu antibiotikami vyvolanej hnačky bolo zapojených 376 pacientov užívajúcich rôzne antibiotiká. Pacientov náhodne rozdelili na skupinu užívajúcu probiotiká a na skupinu užívajúcu placebo. Po skončení antibiotickej terapie sa vyhodnotili výsledky. V skupine, ktorá užívala probiotiká sa antibiotikami vyvolaná hnačka vyskytovala zriedkavejšie o 56,7 % oproti kontrolnej placebo skupine.
V roku 2006 sa robila veľká meta-analýza probiotických štúdií. Z výsledkov tejto analýzy vyplýva, že pacienti liečený antibiotikami v kombinácií s probiotikami mali o 66 % nižší výskyt hnačky vyvolanej patogénom Clostridium difficile ako pacienti, ktorí užívali antibiotiká v kombinácií s placebom (lieku bez účinnej látky).
V inej štúdií, ktorá sledovala vplyv probiotických kmeňov LA-5® a BB-12® na redukciu výskytu a zmiernenie symptómov antibiotikami vyvolanej hnačky dosiahli probiotiká vynikajúce výsledky. Pacienti zapojení do tejto štúdie mali nasadenú 7 dňovú antibiotickú terapiu a 14 dennú probiotickú doplnkovú terapiu alebo placebo. Do probiotickej skupiny, ktorá dva krát denne dostávala 4 miliardy baktérií LA-5® a BB-12® bolo z celkového počtu náhodne vybraných 176 pacientov. V kontrolnej skupine sa nachádzalo 167 pacientov. Na konci štúdie sa vyhodnotili výsledky: U 15,56 % pacientov kontrolnej skupiny bola zaznamenaná antibiotikami vyvolaná hnačky, zatiaľ čo v probiotickej skupine bola zaznamenaná len u 10,8 % pacientov. Hnačka, ktorá sa objavila v probiotickej skupine mala ľahší a rýchlejší priebeh.