Vaginálny ekosystém a zdravie žien

Význam vaginálneho ekosystému a jeho rovnováhy pre sexuálne a reprodukčné zdravie žien. Urogenitálna mikroflóra zdravej ženy obsahuje približne 50 druhov mikroorganizmov, ktorých skladba a vzájomný pomer má vzťah k reprodukčnému veku a k rôznym faktorom, vrátane antibiotík a spermicídov.

V čase infekcie, ktorej symptomatológia priemerne trvá 6 dní, dominuje patogénna flóra, na rozdiel od zdravej ženy, kde dominuje komenzálna flóra. V premenopauzálnom období dominuje Lactobacillus a niektoré jeho vlastnosti vrátanie schopnosti adherencie, produkcie kyseliny mliečnej, bakteriocínov, peroxidu vodíka a biosurfaktantov, majú ochranné účinky na hostiteľa. Pre sexuálne a reprodukčné zdravie žien je dôležitá rovnováha pošvovej biocenózy. Zdravé pošvové prostredie je výsledkom vzájomnej súhry anatomických a funkčných faktorov. Úlohu zohrávajú nenarušené anatomické pomery, hymen, svalstvo panvového dna, rovnováha hormonálnych hladín, intaktná, primerane estrogenizovaná pošvová sliznica, celková, ale aj lokálna humorálna a bunková imunita. Porucha tejto súhry sa obvykle prejavuje urogenitálnymi infekciami, ktoré sú najčastejším dôvodom pre ktorý navštevujú ženy svojich lekárov. Viac ako polovica žien prekoná v živote nielen gynekologické infekcie, ale aj infekcie uropoetického aparátu.

Vaginálny ekosystém je komplexné prostredie, v ktorom u zdravých žien dominujúlaktobacily. Štúdie dokazujú že táto mikroflóra sa však trvale mení a že len 22% žien má lactobacilami dominujúcu flóru v každej fáze menštruačného cyklu. Kolísanie medzi normálnym a abnormálnym (potenciálne nezdravým) pošvovým prostredím, je cieľom výskumov niektorých pracovných skupín. V menštruačnom cykle sa receptivita epiteliálnych buniek k laktobacilom zvyšuje v strede cyklu, počas estrogénneho vrcholu, avšak nie je celkom známe, ktoré faktory sú zodpovedné za cyklické zmeny mikroflóry. Význam rozlíšenia medzi „normálnou“ a „abnormálnou“ mikroflórou bol definovaný už pred viac ako 30 rokmi, v štúdiách, zaoberajúcich sa úlohou normálnej mikroflóry pri ochrane hostiteľa.

Dnes je už jasne dokázaný vzťah medzi abnormálnym osídlením pošvy a nárastom sexuálne prenosných infekcií (SPI), infekcií močového mechúra a vaginálnymi infekciami. Celosvetovo má ročne infekciu močového mechúra alebo pošvy asi 1 miliarda žien. Počet týchto infekcií vo svete narastá a ovplyvňuje nielen kvalitu života žien, ich partnerský život, ale aj frekvenciu predčasných pôrodov. Pozorovaný je nárast recidivujúcich a chronicky prebiehajúcich infekcií, akými je napr. bakteriálna vaginóza (BV) alebo kvasinkové infekcie.

Orálny alebo vaginálny sex môže viesť k vaginálnym infekciám, alebo infekciám uropoetického aparátu, ascenziou vlastných mikroorganizmov. Reťazový efekt ascenzie týchto „abnormálnych mikroorganizmov“ spočíva vo vytvorení pošvového prostredia, v ktorom klesá zastúpenie laktobacilov, alebo celkom vymiznú a sú nahradené patogénnymi gram.pozitívnymi kokmi, gram negatívnymi tyčinkami alebo kvasinkami. Vzhľadom k tomu, že deplécia vaginálneho laktobacila má vážne dôsledky, vrátane zvýšenia rizika predčasného pôrodu a vnímavosti na infekcie akými sú gonorrhoea, trichomoniáza, HIV, uroinfekty, bakteriálna vaginóza, ako aj kvasinky, sú namieste úvahy o potrebe obnovy vaginálneho ekosystému.

Pôvod patogénov pri nekomplikovanej infekcii uropoetického aparátu a pri bakteriálnej vaginóze (BV) je z fekálnej flóry. Vyše 20 rokov sa za kľúčový faktor patogenézy považuje schopnosť patogénov adherovať k epiteliálnym bunkám, umožňujúc im pomnoženie, šírenie a ochranu pred hostiteľovou obranyschopnosťou. Mnohé štúdie dokázali existenciu adhezínov a receptorov, ktoré sú súčasťou procesu adhézie. Hemolyzíny, aerobaktíny, kapsulárne antigény a iné zohrávajú úlohu v patogenéze E. coli pri infekcii uropoetického aparátu. Okrem toho sú aj faktory akceptibility hostiteľa, genetické determinanty, zmeny majúce vzťah k veku a rozdiely v slizniciach, ktoré ovplyvňujú proces infekcie. Štúdie dokazujú, že urogenitálne bunky sú pokryté hustým bakteriálnym biofilmom, ktorý sa konštantne mení avšak v ktorom sú predominantnými laktobacily minimálne až do menopauzy. Uropatogénne mikroorganizmy prenikajú z čreva a prichádzajú do kontaktu s týmto biofilmom na vaginálnych a uretrálnych bunkách. Málo je však známe čo sa stane potom. Predpokladá sa že uropatogény dokážu buď nahradiť mikroflóru alebo preniknúť cez biofilm, prežiť a pokračovať v invázii až do močového mechúra. Biofilm je popísaný u ľudí už vyše 20 rokov.

V súčasnosti sa predpokladá že rôzne faktory vrátane nutričných, antimikrobiálnych a vnikajúce baktérie menia vlastnosti a zloženie biofilmu. U žien aj iné faktory ovplyvňujú zloženie bakteriálneho biofilmu – hormonálne vplyvy hlavne estrogény, ako aj hormonálna antikoncepcia, obsah glykogénu, pH pošvy, steroidová terapia, imunosupresia a choroby akými sú napr. diabetes mellitus. Menštruačný cyklus ovplyvňuje adherenciu laktobacilov na epiteliálne bunky zdravých žien tak, že dni ktoré korešpondujú s najvyššou koncentráciou estrogénov sú spojené aj s najvyššou adherenciou in vitro a obnovujú kolonizáciu v postmenopauze.

Štúdie dokazujú, že expozícia antibiotikami a spermicídmi môže spôsobiť porušenie mikroflóry a zvýšiť žene riziko vzniku infekcie. Štúdie in vitro svedčia aj preto, že väčšina laktobacilov je eradikovaná po expozícii už malých dávok nonoxynolu-9, zatiaľ čo uropatogény prosperujú a rastú aj vo vysokých koncentráciách tejto látky. Fakt, že antimikrobiálne látky nie vždy umožnia prienik uropatogénom je spôsobená nielen rezistenciou voči jednotlivým kmeňom, ale aj vzhľadom na existenciu biofilmu schopného odolávať ataku. Konfokálna laserová mikroskopia odhalila, že biofilm je hubovitá forma a tvorí vodové kanáliky cez ktoré sú mikroorganizmy vyživované.