Vaginálny ekosystém a zdravie žien

Význam vaginálneho ekosystému a jeho rovnováhy pre sexuálne a reprodukčné zdravie žien. Urogenitálna mikroflóra zdravej ženy obsahuje približne 50 druhov mikroorganizmov, ktorých skladba a vzájomný pomer má vzťah k reprodukčnému veku a k rôznym faktorom, vrátane antibiotík a spermicídov.

V čase infekcie, ktorej symptomatológia priemerne trvá 6 dní, dominuje patogénna flóra, na rozdiel od zdravej ženy, kde dominuje komenzálna flóra. V premenopauzálnom období dominuje Lactobacillus a niektoré jeho vlastnosti vrátanie schopnosti adherencie, produkcie kyseliny mliečnej, bakteriocínov, peroxidu vodíka a biosurfaktantov, majú ochranné účinky na hostiteľa (33). Pre sexuálne a reprodukčné zdravie žien je dôležitá rovnováha pošvovej biocenózy. Zdravé pošvové prostredie je výsledkom vzájomnej súhry anatomických a funkčných faktorov. Úlohu zohrávajú nenarušené anatomické pomery, hymen, svalstvo panvového dna, rovnováha hormonálnych hladín, intaktná, primerane estrogenizovaná pošvová sliznica, celková, ale aj lokálna humorálna a bunková imunita. Porucha tejto súhry sa obvykle prejavuje urogenitálnymi infekciami, ktoré sú najčastejším dôvodom pre ktorý navštevujú ženy svojich lekárov. Viac ako polovica žien prekoná v živote nielen gynekologické infekcie, ale aj infekcie uropoetického aparátu (14).

Vaginálny ekosystém je komplexné prostredie, v ktorom u zdravých žien dominujúlaktobacily. Štúdie dokazujú že táto mikroflóra sa však trvale mení a že len 22% žien má lactobacilami dominujúcu flóru v každej fáze menštruačného cyklu (50). Kolísanie medzi normálnym a abnormálnym (potenciálne nezdravým) pošvovým prostredím, je cieľom výskumov niektorých pracovných skupín (50,54). V menštruačnom cykle sa receptivita epiteliálnych buniek k laktobacilom zvyšuje v strede cyklu, počas estrogénneho vrcholu (21), avšak nie je celkom známe, ktoré faktory sú zodpovedné za cyklické zmeny mikroflóry. Význam rozlíšenia medzi „normálnou“ a „abnormálnou“ mikroflórou bol definovaný už pred viac ako 30 rokmi, v štúdiách, zaoberajúcich sa úlohou normálnej mikroflóry pri ochrane hostiteľa (6).

Dnes je už jasne dokázaný vzťah medzi abnormálnym osídlením pošvy a nárastom sexuálne prenosných infekcií (SPI), infekcií močového mechúra a vaginálnymi infekciami (35). Celosvetovo má ročne infekciu močového mechúra alebo pošvy asi 1 miliarda žien (34). Počet týchto infekcií vo svete narastá a ovplyvňuje nielen kvalitu života žien, ich partnerský život, ale aj frekvenciu predčasných pôrodov. Pozorovaný je nárast recidivujúcich a chronicky prebiehajúcich infekcií, akými je napr. bakteriálna vaginóza (BV) (13) alebo kvasinkové infekcie.

Orálny alebo vaginálny sex môže viesť k vaginálnym infekciám, alebo infekciám uropoetického aparátu, ascenziou vlastných mikroorganizmov. Reťazový efekt ascenzie týchto „abnormálnych mikroorganizmov“ spočíva vo vytvorení pošvového prostredia, v ktorom klesá zastúpenie laktobacilov, alebo celkom vymiznú a sú nahradené patogénnymi gram.pozitívnymi kokmi, gram negatívnymi tyčinkami alebo kvasinkami. Vzhľadom k tomu, že deplécia vaginálneho laktobacila má vážne dôsledky, vrátane zvýšenia rizika predčasného pôrodu a vnímavosti na infekcie akými sú gonorrhoea, trichomoniáza, HIV, uroinfekty, bakteriálna vaginóza, ako aj kvasinky, sú namieste úvahy o potrebe obnovy vaginálneho ekosystému.

Pôvod patogénov pri nekomplikovanej infekcii uropoetického aparátu a pri bakteriálnej vaginóze (BV) je z fekálnej flóry. Vyše 20 rokov sa za kľúčový faktor patogenézy považuje schopnosť patogénov adherovať k epiteliálnym bunkám, umožňujúc im pomnoženie, šírenie a ochranu pred hostiteľovou obranyschopnosťou (11,32). Mnohé štúdie dokázali existenciu adhezínov a receptorov, ktoré sú súčasťou procesu adhézie. Hemolyzíny, aerobaktíny, kapsulárne antigény a iné zohrávajú úlohu v patogenéze E. coli pri infekcii uropoetického aparátu (33). Okrem toho sú aj faktory akceptibility hostiteľa, genetické determinanty, zmeny majúce vzťah k veku a rozdiely v slizniciach, ktoré ovplyvňujú proces infekcie (48). Štúdie dokazujú, že urogenitálne bunky sú pokryté hustým bakteriálnym biofilmom (36,43), ktorý sa konštantne mení avšak v ktorom sú predominantnými laktobacily minimálne až do menopauzy. Uropatogénne mikroorganizmy prenikajú z čreva (56) a prichádzajú do kontaktu s týmto biofilmom na vaginálnych a uretrálnych bunkách. Málo je však známe čo sa stane potom. Predpokladá sa že uropatogény dokážu buď nahradiť mikroflóru alebo preniknúť cez biofilm, prežiť a pokračovať v invázii až do močového mechúra. Biofilm je popísaný u ľudí už vyše 20 rokov (10,47).

V súčasnosti sa predpokladá že rôzne faktory vrátane nutričných, antimikrobiálnych a vnikajúce baktérie menia vlastnosti a zloženie biofilmu. U žien aj iné faktory ovplyvňujú zloženie bakteriálneho biofilmu – hormonálne vplyvy hlavne estrogény, ako aj hormonálna antikoncepcia, obsah glykogénu, pH pošvy, steroidová terapia, imunosupresia a choroby akými sú napr. diabetes mellitus (16). Menštruačný cyklus ovplyvňuje adherenciu laktobacilov na epiteliálne bunky zdravých žien tak, že dni ktoré korešpondujú s najvyššou koncentráciou estrogénov sú spojené aj s najvyššou adherenciou in vitro (21) a obnovujú kolonizáciu v postmenopauze (31).

Štúdie dokazujú, že expozícia antibiotikami a spermicídmi môže spôsobiť porušenie mikroflóry a zvýšiť žene riziko vzniku infekcie (20,42). Štúdie in vitro svedčia aj preto, že väčšina laktobacilov je eradikovaná po expozícii už malých dávok nonoxynolu-9, zatiaľ čo uropatogény prosperujú a rastú aj vo vysokých koncentráciách tejto látky (26). Fakt, že antimikrobiálne látky nie vždy umožnia prienik uropatogénom je spôsobená nielen rezistenciou voči jednotlivým kmeňom, ale aj vzhľadom na existenciu biofilmu schopného odolávať ataku (9). Konfokálna laserová mikroskopia odhalila, že biofilm je hubovitá forma a tvorí vodové kanáliky cez ktoré sú mikroorganizmy vyživované (46).

Riziká vyplývajúce z terapeutických stereotypov

Napriek vplyvu na kvalitu života, nárast nákladov (15) ostávajú terapeutické schémy nezmenené už mnoho rokov. Antibiotiká a antifungálne prostriedky ostávajú základom liečby, napriek dobre dokumentovaným vedľajším účinkom (hnačky, depresie, bolesti hlavy, obličkové zlyhanie alebo superinfekcia). Navyše táto liečba sa stáva menej efektívnou ako dôsledok nárastu antibiotickej rezistencie (19). Bez snahy navrátiť po antibiotickej liečbe rovnováhu do pošvového ekosystému, bude zrejme mnoho pacientiek v začarovanom kruhu ktorý tvorí infekcia, terapia a recidíva.

Napriek tomu, že často nepoznáme dôvody, pre ktoré sa naruší prirodzená ekologická rovnováha v pošve a uropoetickom trakte, dnes už vieme, že podávanie probiotických baktérií dokáže často navrátiť ekologickú rovnováhu, upraviť pošvové prostredie, zbaviť pacientku ťažkostí alebo aspoň predĺžiť obdobie remisie.

Probiotiká sú definované ako prípravky mikrobiálnych buniek alebo komponent mikrobiálnych buniek, ktoré majú pozitívny efekt na zdravie a blaho hostiteľa (44).

Dôvodom na použitie probiotík je teda poznanie, že antibiotiká sú síce efektívne na eradikáciu patogénov, ale nemajú schopnosť obnoviť ekosystém, pričom narastá riziko ich vedľajších účinkov, ako aj rezistencie (17).

Väčšina prípadov bakteriálnej vaginózy (BV), infekcií uropoetického aparátu a kvasinkových infekcií vzniká z GIT hostiteľa, pričom mikróby ascendujú len 4-5 cm od anu, poukazujúc na fakt, že je vzťah medzi GIT a infekciami uropoetického aparátu a že naopak intestinálne zdravie môže ovplyvniť pošvu a mechúr. Stratégia podporovať komenzálnu mikrobiálnu obranyschopnosť použitím probiotických organizmov má význam nielen pre črevo ale aj pre pošvu (35).

Podľa kultivácií a molekulárnej typizácie je zrejmé, že v zdravom prostredí premenopauzálnych žien dominuje Lactobacillus crispatus a L. jensenii. Špeciálnou metódou elektroforézy pri použití denaturovaného gradientného gélu, bez kultivácie, bol identifikovaný striktný anaerób L. iners ako najčastejšie kolonizujúci hlavne bielu populáciu (7). Po menopauze asi u 25-30% žien pretrvávajú laktobacili a toto množstvo narastá na 60-100% ak sa používa lokálna alebo celková estrogénová suplementačná terapia (7,31). Paralelne s tým narastá alebo klesá počet infekcií uropoetického aparátu v závislosti od estrogénovej suplementačnej liečby.

Koncepcia protektívnej úlohy pre mikroflóru normálne sa nachádzajúcej v zdravých ženských pošvách je základom pre výskum aplikácie „normálnych“ baktérií do pošvy a pozitívne výsledky získané pri posledných štúdiách (38,39,40) poukazujú na možnosti tejto liečby pri starostlivosti a pošvovú biocenózu. Koncepcia probiotík je stará už viac ako 100 rokov. Väčšina výskumov sa sústredila na posúdenie benefitu podávaných laktobacilov na črevo, čo viedlo k termínu „probiotiká“. V poslednej dobe bola vytvorená omnoho širšia definícia: „živé organizmy ak sú podávané v primeranom množstve, pozitívne ovplyvňujú hostiteľa (zabezpečujú zdravotný benefit)“ (4,12). To vytvára možnosti pre ich využitie pri urogenitálnych ochoreniach.

Hormóny a pošvová biocenóza

V postmenopauze zohráva dôležitú úlohu pri vzniku infekcií uropoetického aparátu deficit estrogénov. Chýbanie laktobacilov a nárast pH v pošve je spojené s nárastom zastúpenia kmeňov Enterobacteriacae hlavne E. coli. Prítomnosť laktobacilov je naopak spojená s minimálnou kolonizáciou kmeňmi Enterobacteriacae v pošve (p<0,001), druhmi Streptococcus (p<0,05) a Pseudomonas sp. (p<0,01) (1).

Probiotiká a medicínsky výskum

Snahy umele obnoviť narušenú mikroflóru viedlo k rôznym výsledkom avšak výskumy vedecky dokazujú, že určité vyselektované kmene predstavujú vhodnú alternatívu pre antibiotickú liečbu (33). Pri výskumoch sa sa zistilo, že nie každý kmeň označovaný za probiotický skutočne spĺňa prísne kritériá, preto aby bol doporučený pre liečbu. (17,22,25). Po komerčnom zavedení L. casei Shirota (Yakult) v Japonsku v 30 rokoch boli objavené a intenzívne študované nasledovné kmene L. acidophilus NCFM pre črevo (v strede 70 rokov) (45) a L. rhamnosus GR-1 a L. fermentum RC-14 pre urogenitálny trakt od 1980 do

Údaje získané z výskumov in vitro sú dobré na ďalšie štúdium vlastností uvedených mikroorganizmov, ale sú nedostatočné na predikciu efektivity u ľudí. Okrem toho samotné konštatovanie chýbania laktobacilu v asociácii s ochorením ešte neznamená, že ich jednoduché dodanie bude znamenať vyliečenie alebo prevenciu ochorenia. Kľúčovým faktorom je či kmene kolonizujú počas dostatočne dlhého obdobia, aby mali zdravotný benefit pre hostiteľa. Adherovanie a kolonizácia vaginálneho epitelu kmeňmi počas dní alebo týždňov sa zdá byť dôležitá (8,41).

Rozdielne vlastnosti jednotlivých kmeňov označovaných za probiotiká a nesprávne vybratý typ, môžu by dôvodom, pre ktorý niektoré štúdie majú menej optimistické výsledky pri použití probiotických baktérií (napr. pre prevenciu postantibiotickej kolpitídy). (29,30)

Probiotiká a recidivujúce kvasinkové infekcie vulvy a pošvy

Napriek niektorým rozporuplným výsledkom narastá počet publikácií, ktoré dokazujú nielen preventívny ale aj terapeutický efekt probiotík (3). Autori sa zamýšľajú nad mechanizmom pôsobenia probiotických baktérií. Probiotické mikróby podľa týchto zistení nielen že utlmujú napr. rast Candida sp. v črevnom trakte a pošve, ale aj inhibujú adherenciu Candida sp. na epiteliálne povrchy (5,27,23,24). Pre klinickú kandidózu je dôležité, že eukaryotická Candida sp. je rezistentná k antibakteriálnym antibiotikám (5,27), a že počas takejto liečby sa môžu pomnožiť v GIT a pošve (23). Zvýšenie populácií druhov Candida po antibiotikách, zvyšuje incidenciu slizničnej (5,18) a systémovej kandidiázy (18,27). Candida albicans nielen že je rezistentná k antibakteriálnym antibiotikám, ale aj mnoho druhov Candida (napr. C. glabrata) je rezistentných na antimykotiká (55). Candida albicans je dokonalým ľudským parazitom vzhľadom na svoju výnimočnú schopnosť kolonizovať, infikovať, imunizovať (stimulovať tak protilátkovú ako aj bunkami mediovanú imunitnú odpoveď u ľudí) a pretrvávať na slizničných povrchoch väčšiny ľudí na celom svete (5,27,53).

Často sa uvádza hypotéza, že protilátky a bunkami mediovaná imunitná reakcia, získaná imunita väčšiny ľudí sa vyvíja po prirodzenej imunizácii s Candida sp. sú zodpovedné za ochranu kandidou kolonizovaných väčšiny ľudí pred kandidiázou. Hoci vrodená a získaná imunitná reaktivita (intaktné epitelové bunky, fagocyty, získané protilátky a bunkami mediovaná reakcia) hrajú dôležitú úlohu pri odolnosti proti slizničnej a systémovej kandidóze, je tiež dobre známe, že ľudia s prítomnosťou oboch tak protilátkovej, ako aj bunkami mediovanej imunity ku antigénom C. albicans, môžu byť infikovaní C. albicans, ak počet C.albicans narastie v alimentárnom trakte alebo ak je permanentný katéter je kontaminovaný Candida sp. (5,27).

Predpokladané mechanizmy účinku probiotických baktérií pri prevencii a terapii infekcií

Predpokladá sa množstvo mechanizmov ktoré vysvetľujú anti-kandidovú aktivitu probiotických anti-kandidových baktérií. Nutričná konkurencia, blokovanie receptorov pre Candida sp., adhézia na epitelové bunky, produkcia anti-kandidových látok, zvýšenie črevnej peristaltiky, zvýšenie obnovy slizničných bunkových epitelov, zmena pH a vytváranie anaeróbneho-oxydačno-redukčného potenciálu (C. albicans je aeróbny mikroorganizmus). Tiež sa predpokladá schopnosť probiotických baktérií stimulovať vrodenú alebo získanú imunitu, aktivovať fagocyty. Veľmi pravdepodobne sú však zapojené všetky spomenuté mechanizmy. Inhibícia Candida sp. prostredníctvom probiotických baktérií predstavuje kľúčovú, prvolíniovú ochranu proti slizničnej a systémovej kandidóze. Úloha probiotík spočíva v suplementácii tejto prvolíniovej ochrany (3).

Časté recidívy, nárast multibakteriálnej rezistencie, vedľajšie účinky liečby a nespokojnosť pacientiek vedú k nárastu záujmu o lepšiu diagnózu, liečbu a prevenciu infekcií. Zdá sa, že probiotiká predstavujú vhodnú alternatívu alebo doplnok k liečbe antibiotikami.

V súčasnej dobe majú v gynekológii a pôrodníctve probiotiká miesto pri doliečovaní gynekologických infekcií, kde sú faktorom pomáhajúcim k návratu k porušenej rovnováhe a k obnove samočistiaceho mechanizmu pošvy. Pri terapii a prevencii recidív atrofickej kolpitídy v postmenopauze je možné zlepšiť liečebné výsledky alebo predĺžiť obdobie remisie podávaním probiotík spolu s estrogénmi. Sledovanie pH pošvy v gravidite ako signál porušenej samočistiacej funkcie pošvy a podávanie laktobacila sa ukázalo ako efektívny postup pri prevencii vzniku dysmikróbie, kolpitídy a predčasného pôrodu.

MUDr. Michal Kliment, CSc.
Gynekologicko-pôrodnícka klinika, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava
MUDr. Pavol Kertys
Oddelenie klinickej imunológie, FN, Bratislava

Literatúra

  1. Altoparlak U, Kanadali A, Kanadali S.:Correlation of urinary tract infection with the vaginal flora in postmenopausal women, Mikrobiyol Bul. 2004, (4):377-83
  2. Andreu A, Stapleton AE, Fennell CL, et al. Hemagglutination, adherence, and surface properties of vaginal Lactobacillus species. J Infect Dis. 1995; 171:1237-1243
  3. Balish E, Wagner RD.: Probiotic bacteria for prophylaxis and therapy of candidiasis, Rev Iberoam Micol, 1998; 15:261-264
  4. Bengmark S. Gut microbial ecology in critical illness: is there a role for prebiotics, probiotics, and synbiotics? Curr Opin Crit Care. 2002; 8:145-151
  5. Bodey GD, Fainsten V.: Candidiasis, New York, Raven Press, 1988,
  6. Bruce AW, Chadwick P, Hassan A, van Cott GF. Recurrent urethritis in women. Can Med Assoc J. 1973; 108:973-976,
  7. Burton JP, Reid G. Evaluation of the bacterial vaginal flora of twenty postmenopausal women by direct (Nugent Score) and molecular (polymerase chain reaction and denaturing gradient gel electrophoresis) techniques. J Infect Dis. 2002; 186:1777-1780
  8. Cadieux P, Burton J, Kang CY, et al. Lactobacillus strains and vaginal ecology. JAMA. 2002:287:1940-1941
  9. Costerton JW, Lappin-Scotl HM. Introduction to microbial biofilms. In: Lappin-Scott HM, Costerton JW, eds. Microbial biofilms. Cambridge, UK: Cambridge University Press, 1995: 1-1
  10. Costerton JW, Irwin RT, Cheng K-J. The bacterial glycocalyx in nature and disease. Annu Rev Microbiol 1981; 35:399-424
  11. Eden CS, Hanson LA, Jodal U, Lindberg U, Akerlund AS. Variable adherence to normal human urinary-tract epithelial cells of Escherichia coli strains associated with various forms of urinary-tract infection. Lancet 1976: 1:490-2.
  12. FAO/WHO. Evaluation of health and nutritional properties of powder milk and live lactic acid bacteria. Food and Agriculture Organization of the United Nations and World Health Organization Expert Consultation Report. 2001. Available at: http://www.fao.org/es/ESN/Probio/probio.htm 2001.
  13. Flynn CA, Helwig AL, Meurer LN. Bacterial vaginosis in pregnancy and the risk of prematurity: a meta-analysis. J Fam Pract. 1999: 48:885-892.
  14. Foxman B, Barlow R, D´Arcy H, Gillespie B, Sobel JD: Urinary tract infection: self reported incidence and associated cost. Ann Epidemiolol, 2000; 10:509-15
  15. Foxman B. Epidemiology of urinary tract infections: incidence, morbidity, and economic costs. Am J Med. 2002; 113(Suppl 1A): 5S-13S
  16. Galask RP. Vaginal colonization by bacteria and yeast. Am J Obstet Gynecol 1988; 158:993-5
  17. Gardiner EG, Heinemann Ch, Bruce AW, Beuerman D, Reid G : Persistence of Lactobacillus fermentum RC-14 and Lactobacillus rhamnosus GR-1 but not L. rhamnosus GG in the human vagina as demonstrated by randomly amplified polymorphic DNA. Clinical Diagnostic Laboratory Immunology, 9, 2002, 92-96
  18. Guiot HF, Fibbe WE, van´t Wout JW: Risk factors for fungal infections in patients with malignant hematologic disorders, implications for empirical therapy and prophylaxis, Clin. Infect. Dis., 1994; 18: 525-532
  19. Gupta K, Stamm WE. Outcomes associated with trimethoprim/sulphamethoxazole (TMP/SMX) therapy in TMP/SMX resistant community-acquired UTI. Int J Antimicrob Agents. 2002; 19:554-556
  20. Hoolon TM, Hillier S, Johnson C, Roberts PL, Stamm WE. Escherichia coli bacteriuria and contraceptive method. JAMA 1991; 265:64-9
  21. Chan RCY, Bruce AW, Reid G. Adherence of cervical, vaginal and distal urethral normal microbial flora to human uroepithelial cells and the inhibition of adherence of uropathogens by competitive exclusion. J Urol 1984: 131:596-601
  22. Juárez Tomás MS, Wiese B, Nader Macías ME: Growth and lactic acid production by vaginal Lactobacillus acidophilus CRL 1259, and inhibition of uropathogenic Escherichia coli, J Medic Microbiol, 2003, 52:1-8
  23. Kennedy MJ, Volz PA: Effect of various antibiotics on gastrointestinal colonisation and dissemination by Candida albicans, Sabouradia, J.Med Vet Mycol 1985; 23:265-273
  24. Kennedy MJ, Volz PA: Ecology of Candida albicans gut colonisation; Inhibition of Candida adhaesion, colonisation, and dissemination from the gastrointestinal tract by bacterial antagonism. Infect Immun 1985; 49:654-663
  25. Mastomarino P, Brigidi P, Macchia S, Maggi L, Pirovano F, Trinchieri V, Conte U, Matteuzzi D.: Characterization and selection of vaginal Lactobacillus strains for preparation of vaginal tablets, J Applied Microbiology, 2002, 93: 884-893
  26. McGroarty JA, Chong S, Reid G, Bruce AW. Influence of the spermicidal compound nonoxynol-9 on the growth and adhesion of urogenilal bacteria in vitro. Curr Microbiol 1990, 21:219-23
  27. Odds FC: Candida and candidosis (2nd Ed)., London, Balilliere Tindall, 1988
  28. Osset J, Bartolome RM, Garcia E, Andreu A. Assessment of the capacity of Lactobacillus to inhibit the growth of uropathogens and block their adhesion to vaginal epithelial cells. J Infect Dis. 2001; 183:485-491
  29. Pirotta M, Gunn J, Chondros P, Grover S, Hurley S, Garland S: The PAV trial: Does lactobacillus prevent post-antibiotic vulvovaginal candidiasis? Protocol of a randomised controled trial, BMC Family Practice, 2004,5, http://www.biomedcentral.com/1471-2296/5/5
  30. Pirotta M, Gunn J, Chondros P, Grover S, Hurley S, Garland S: Effect of lactobacillus in preventing post-antibiotic vulvovaginal candidiasis: a randomized controlled trial, BMJ, online Firts bmj.com published 27.8.2004
  31. Raz R, Stamm WE. A controlled trial of intravaginal estriol in post-menopausal women with recurrent urinary tract infections. N Engl J Med 1993; 329:753-6
  32. Reid G, Sobel JD. Bacterial adherence in the pathogenesis of urinary tract infection: a review. Rev Infect Dis 1987; 9:470-87
  33. Reid G: Probiotic agents to protect the urogenital tract against infection, Am J. Clin. Nutr., 2001; 73 (Suppl.):437S-443S
  34. Reid G. Probiotics for urogenital health. Nutr Clin Care. 2002; 5:3-8
  35. Reid G, Burton J, Devillard E: The rationale for probiotics in female urogenital healthcare, Medscape General Medicine, posted 03/29/2004
  36. Reid G, McGroarty JA, Domingue PAG, el al. Coaggregation of urogenital bacteria in vitro and in vivo. Curr Microbiol 1990; 20: 47-52
  37. Reid G, Cook RL, Bruce AW. Examination of strains of lactobacilli for properties which may influence bacterial interference in the urinary tract. J Urol. 1987; 138:330-335
  38. Reid GD, Charbonneau J, Erb A, et al. Oral use of Lactobacillus rhamnosus GR-1 and L. fermentum RC-14 significantly alters vaginal flora: randomized, placebo-controlled trial in 64 healthy women. FEMS Immunol Med Microbiol. 2003; 35:1 SI-134
  39. Reid G, Buerman D, Heinemann C, Bruce AW. Probiotic Lactobacillus dose required to restore and maintain a normal vaginal flora. FEMS Immunol Med Microbiol. 2001: 32:37-41,
  40. Reid G, Bruce AW, Fraser N, et al. Oral probiotics can resolve urogenital infections. FEMS Microbiol Immunol. 2001; 30:49-52
  41. Reid G, Millsap K, Bruce AW. Implantation of Lactobacillus casei var rhamnosus into the vagina. Lancet. 1994; 344:1229.
  42. Reid G, Bruce AW, Cook RL, Llano M. Effect on the urogenital flora of antibiotic therapy for urinary tract infection. Scand J Infect Dis 1990 ; 22:43-7
  43. Sadhu K, Domingue PAG, Chow AW, Nelligan J, Bartlett K, Costerton JW. A morphological study of the in situ tissue-associated autochthonous microflora of the human vagina. Microb Ecol Health Dis 1989; 2:99-106
  44. Salminen S, Ouwehand AG, Benno Y, Lee YK: 1999. Probiotics: how should they be defined? Trends Food Sci.Technol. 10:107-11
  45. Sanders ME, Klaenhammer TR. Invited review: the scientific basis of Lactobacillus acidophilus NCFM functionality as a probiotic. J Dairy Sci. 2001; 84:319-331
  46. Sanford BA, de Feijter AW, Wade MH, Thomas VL. A dual fluorescence technique for visualization of Staphylococcus epidermidis biofilm using scanning confocal laser microscopy. J Industr Microbiol 1996; !6:48-56.
  47. Savage DC. Microbial ecology of the gastrointestinal tract. Annu Rev Microbiol 1977; 31:107-33.
  48. Scholes D, Hooton TM, Roberts PL, Stapleton AE, Gopta K, Stamm WE. Risk factors for recurrent urinary track infection in young women. J Infect Dis 2000; 182:1177-82
  49. Stamey TA, Sexton CC. The role of vaginal colonization with enterobacteriaceae in recurrent urinary infections. J Urol. 1975; 113:214-217
  50. Schwebke JR, CM Richey, and HL Weiss, , Correlation of behavior with microbiological changes in vaginal flora, J.Infect.Dis, 1999, 180:1632-1636
  51. Schwebke JR, Weiss H. Influence of the normal menstrual cycle on vaginal microflora. Clin Infect Dis. 2001; 32:325.
  52. Tomas MS, Bru E, Nader-Macias ME. Comparison of the growth and hydrogen peroxide production by vaginal probiotic lactobacilli under different culture conditions. Am J Obstet Gynecol. 2003; 188:35-44
  53. Wingard JR: Importance of candida species other than Candida albicans as pathogens in oncology patients Clin. Infect Dis, 1995; 20:115-125
  54. Walsh TJ: Global expansion of nosocomial candidiasis . Int.J. Infect Dis., 1997; 1 (Suppl 2): S 89-S 94
  55. Wold AE, Caugant DA, Lidin-Janson G, de Man P, Svanborg C. Resident colonic Escherichia coli strains frequently display uro-pathogenic characteristics. J Infect Dis 1992; 165:46-52

Lactobacillus, pomáha udržiavať nízke pH vaginálneho prostredia.

Užívanie probiotík ako Lactobacillus pomáha. Lactobacillus zabraňuje množeniu baktérií, ktoré by spôsobili rôzne infekčné ochorenia.

Častá konzumácia kyslomliečnych produktov alebo jogurtov obsahujúcich probiotiká je najlepšou cestou k zachovaniu zdravia ženy. Okrem tohto tradičného spôsobu je vhodné v prípade už vzniknutých infekcií tiež aplikovať tieto produkty priamo na postihnuté miesta.

Predpokladom je, aby tieto mliečne produkty obsahovali živé probiotiká. To sa nedá vždy celkom zaručiť. Potom je spoľahlivejšie siahnuť po probiotikách v tobolkách.

Chronická vulvovaginitída

Systémové užívanie probiotík sa ukázalo ako účinný spôsob zlepšenia chronických zápalových ochorení pošvy, ako je chronická bakteriálna alebo kvasinková vulvovaginitída.

Denné užívanie laktobacilov znížilo vaginálnu kolonizáciu a infekciu kvasinkou Candida albicans 17

  • 1 rok trvajúca crossover štúdia na 33 ženách s opakovanou kvasinkovou vulvovaginitídou nekonzumovali jogurt alebo konzumovali 6 mesiacov probiotický jogurt obsahujúci Lactobacillus LA-5. U pacientiek sa zisťovala vaginálne ako aj rektálna kolonizácia laktobacilmi a kvasinkou, ako aj kvasinková vulvovaginitída. Pacientky slúžili zároveň ako vlastné kontroly.
  • Po 6 mesiacoch konzumácie probiotického jogurtu došlo k trojnásobnému poklesu vaginálnej kvasinkovej infekcie. Zároveň došlo k výraznému poklesu kolonizácie kvasinkou. 8 pacientiek, ktoré na začiatku štúdie užívali probiotický jogurt odmietlo vstúpiť do kontrolnej fázy (bez užívania jogurtu).