Mastitída - Zápal prsníkovej žľazy
Viac ako tridsať percent žien, ktoré sa rozhodnú svoje deti dojčiť zápasí s mastitídou, infekciou pŕs. Spôsobuje im zápal a silnú bolesť prsníkov. Výskumná skupina potvrdila úspech terapie s laktobacilmi izolovanými zo samotného ľudského mlieka.
Juan Miguel Rodríguez Gomez, koordinátor výskumu vysvetľuje povahu tejto choroby: Mastitída vzniká vtedy, ak sa zmení typ mikrooganizmov v mliečnej žľaze.Na konci tehotenstva a počas dojčenia je mikroflóra veľmi rôznorodá a má len miernu koncentráciu. Pre novorodenca je takáto skladba dôležitá a prospešná. Avšak vplyvom rôznych okolností sa tento stav môže ľahko zmeniť. Niektoré druhy baktérií, hlavne stafylokoky a streptokoky sa premnožia a ich počet je oveľa vyšší ako normálne. Výsledkom je zápal mliečnej žľazy a upchatie kanálikov, čiže mastitída.
Najväčší problém v liečbe je ten, že veľa baktérií spôsobujúcich mastitídu je odolných voči bežným antibiotikám. Preto si mamičky môžu vybrať z dvoch možností: vydržať bolesť alebo úplne prestať s dojčením. V skutočnosti je mastitída prvou príčinou ukončenia dojčenia.
Nedávno vedci objavili alternatívnu metódu pri liečbe infekcie pŕs. Je založená na podávaní dvoch probiotík z kmeňa Lactobacillus. Tieto baktérie boli predtým získané priamo z ľudského mlieka. Experimentu sa zúčastnilo dvadsať žien s mastitídou. Podali im probiotiká alebo masť. Všetkým mamičkám, ktoré užívali probiotiká počas piatich až siedmych dní, sa stav rapídne zlepšil, čo je neporovnateľné s druhou skupinou liečenou prostredníctvom masti.
Tento výsledok inšpiroval vedcov ku klinickému testu, ktorý by porovnal účinnosť probiotík s antibiotickou liečbou. Výsledky boli nedávno publikované v Clinical Infectious Diseases, v jednom z najprestížnejších magazínov s touto tematikou. Vedci oslovili až 352 žien bojujúcich s mastitídou. Náhodne ich rozdelili do troch skupín. Dve skupiny denne brali Lactobacillus fermentum alebo Lactobacillus salivarius. Tretia skupina bola liečená antibiotikami, ktoré sa bežne používajú na liečbu tohto ochorenia (amoxicilín s kyselinou klavulánovou, amoxicilín, cotrimoxazol, cloxacilín alebo erytromycín). Počty škodlivých baktérií boli na začiatku testu podobné u všetkých účastníčok (Staphylococcus epidermidis, S. aureus a Streptococcus mitis ako dominantné kmene). Laktobacily neboli zistené v žiadnej zo vzoriek. Ženy mali za úlohu popísať intenzitu svojej bolesti na stupnici od 0 (veľmi bolestivé) do 10 (bez bolesti). Počiatočné skóre sa u všetkých pohybovalo od 2,01 do 2,35.
Po troch týždňoch sa počet baktérií v mlieku u probiotickej skupiny ustálil a nelíšil sa od zdravých žien. Antibiotická liečba síce tiež preukázala pozitívny výsledok, ale hodnoty baktérií boli stále vysoké. Probiotická skupina dosiahla po tejto liečbe skóre na stupnici bolesti medzi 8,61 a 8,68 a fyzicky sa celkovo cítili omnoho lepšie. Ženy s antibiotikami stále pociťovali veľkú bolesť. Na stupnici bolesti označili priemernú hodnotu 5,81. Navyše, mastitída sa zopakovala u 30,7% žien liečených antibiotikami ale len u 8,8% liečených probiotikami.
Ženy liečené probiotikami nemali žiadne vedľajšie účinky ani ťažkosti. Avšak deväť ich kolegýň s antibiotikami začalo čoskoro bojovať s vaginálnou kadidózou, čo je kvasinkové ochorenie sliznice pohlavných orgánov. Často je spôsobená práve antibiotikami.
Probiotický kmeň Lactobacillus fermentum priniesol rýchly a pozitívny účinok v boji s mastidídou. Toto probiotikum je obsiahnuté napríklad aj v produkte známom ako Ellen.
