Pediatria (detské lekárstvo)

Henri Tissier, francúzsky pediater pozoroval v rokoch 1905 1906 v stolici detí s hnačkami málo po četné mikroorganizmy v tvare Y „bifidus“, ktoré sa však v stolici zdravých detí vyskytovali hojne. Logicky tak predpokladal, že ak dodá deťom s hnačkou tieto „rozštiepené“ baktérie, vylieči u nich hnačku (uvedené v publikácii: „Traitement des infections intestinales par la méthode de la flore bactérienne de l’intestin. C.R Soc. Biol. 1906, 60: 359-361“). Jeho práce spolu s prácami Mečnikova dali základ klinickému skúmaniu a terapeutickému využitiu „probio tík“ u ľudí (FAO/WHO 2001), hoci prvá písomná zmienka o prospešných baktériách je pravdepodobne už v Starom zákone, kde sa píše, že „Abrahám vďačil za svoju dlhovekosť pitiu kyslého mlieka“.

Počas celého 20. storočia prebiehali laboratórne experimenty, klinické pokusy i veľké výskumné pro jekty, v ktorých sa zisťovala funkcia probiotík, ich komunikácia so štruktúrami tráviaceho traktu, imunitného systému, ich preventívne pôsobenie i terapeu tické účinky. Hľadali sa najvhodnejšie kmene probiotík, vznikli synbiotiká, definujú sa vhodné probio tiká, nastáva búrlivý rozvoj výskumu, napojeného na potravinársky priemysel, do čoho regulačnou úlohou vstupujú často oficiálne inštitúcie. Niekedy i napriek týmto pokrokom vo vede, zaostáva aplikácia týchto informácií v bežnej populácii, o čom svedčia i naše skúsenosti (Kuchta, Bunganič et al. 2005; Kuchta, Igriniová et al. 2005).

Globalizácia sa prejavuje aj v tesnej spolupráci nielen medzi rôznymi inštitúciami, ale aj v nadná rodnej oblasti, pretože je to jedna z ciest trvalo udržateľného rozvoja najmä rozvinutých krajín.

V poslednom období, pri významnom rozvoji vedy a techniky, sa začíname znova viac „vracať k prírode“ a snažíme sa využívať klasické postupy, vy svetlené a overené modernými metódami. Toto platí aj o probiotikách, živých mikroorganizmoch, ktoré majú v adekvátnom množstve pozitívne účinky na svojho hostiteľa.

Črevná mikroflóra sa aj u človeka vytvára v zá vislosti od zloženia stravy a dodávky „mikróbov“. Nezastupiteľné miesto tu má dojčenie aspoň do 4 až 6 mesiacov veku dieťaťa. Vplyv na zloženie črevnej mikroflóry u dojčaťa má spôsob pôrodu, matkina intestinálna flóra, jeho genetické vlohy, výživa (čo?), spôsob výživy (ako?), prostredie domácnosti, užíva nie antibiotík (ktoré a ako často) či iných liekov, hygiena a spôsob ošetrovania, vek.

Kolonizácia hlavnými mikrobiálnymi kmeňmi u človeka má svoju dynamiku v zastúpení a vo vzá jomných pomeroch jednotlivých kmeňov počas života človeka. Z toho nepriamo vyplýva, že aj probiotický efekt určitých mikróbov je závislý na veku človeka (pozri taktiež kapitolu 6.).

Za fyziologických podmienok je celá tráviaca sústava osídlená prirodzenou „priateľskou“ mikroflórou. Črevná mikroflóra môže svojho hostiteľa ovplyvňovať prospešne alebo škodlivo a to i na základe bezprostredného kontaktu čriev s lokálnym imunitným systémom, ktorý predstavuje lymfoidné tkanivo združené s črevom GALT. Črevné baktérie, črevný epitel a GALT vedú medzi sebou neustály „trialóg“. Funkčná porucha v jednej z troch zložiek má za následok nedostatočnú obranu proti patogénnym mikroorganizmom, nedostatočnú imunologickú toleranciu na potravinové antigény prospešných mikroorganizmov vyúsťujúcich naopak do nadmernej imunitnej odpovede prejavujúcej sa v rôznych ochoreniach (napr. alergické choroby, atopický ekzém, potravinové alergie). Takúto poruchu môžu navodiť aj patogénne mikroorganizmy, perorálne podávané širokospektrálne imunosupresívne a cytostatické pre paráty, toxické látky nachádzajúce sa v potrave a v neposlednom rade stresové situácie. Významné miesto zaujímajú psychické stresory, lebo medzi neuroendokrinným systémom je veľmi účinné obojsmerné prepojenie.

Bakteriálna kolonizácia čreva začína pri narode ní s príjmom potravy a pokračuje v priebehu života so zreteľnými zmenami súvisiacimi s vekom. Podľa rady expertov je potrebné, aby probiotické mikroorganizmy určené k použitiu do potravín boli schopné množiť sa deliť sa v črevách. To znamená, že musia byť rezistentné na žalúdočné šťavy a prežívať v prítomnosti žlče (Bomba, Nemcová et al. 2005). Probiotiká sa musia konzumovať v potravinovom nosiči, ktorý im umožňuje prežiť prechod medzi žalúdkom a účinkami žlče. Ide o G+ baktérie, ktoré patria predovšetkým do dvoch rodov: Lactobacillus a Bifi dobacterium.

Medzi najvýznamnejšie probiotiká patrí niekoľko bakteriálnych druhov, baktérie mliečneho kvasenia a niektoré ďalšie mikroorganizmy (pozri tiež kapitolu 4.).

Medzi baktérie mliečneho kvasenia patrí aj kmeň Lactococcus, ktorý sa nachádza v mliečnych pro duktoch.

Možnosti využitia probiotík v pediatrii

V posledných 50, no najmä 15-20 rokoch vplýva na ľudský organizmus (o to viac na vyvíjajúci sa, často nezrelý a prudko rastúci detský organizmus) množstvo vplyvov, ktoré sa vo fylogenéze nevyskytovali a ak, tak len v podstatne nižšej miere. Ak si uvedomíme, koľko environmentálnych vplyvov môže významne ovplyvňovať bakteriálnu flóru dieťaťa, je prirodzené, že jej rovnováhe, dosiahnutiu eubiózy, je často potrebné napomôcť.

Faktory zo súčasného životného prostredia, ktoré negatívne vplývajú na črevnú mikroflóru sú:

Po (ideálne) výhradnom období dojčenia a „ochrany udržiavania eubiózy čreva“ dojčaťa, na stáva v období okolo 4. mesiaca veku fyziologický prechod ku zmiešanej strave a deti sa dostávajú stá le viac do kontaktu s vonkajším prostredím. Mnohé z nich už prestali, či prestávajú byť dojčené, čo má vplyv na zloženie črevnej mikroflóry a je teda vhod né, aby bolo zabezpečené pokračovanie ochranného efektu cez pôsobenie vyváženej črevnej mikroflóry. Z tohto dôvodu bola spoločnosťami zaoberajúcimi sa dojčenskou výživou (napr. Nestlé) vyvinutá pokračovacia dojčenská mliečna výživa obsahujúca probiotické baktérie. Zloženie tejto dojčenskej výživy zohľadňuje energetické a výživové nároky dojčiat vďaka obsahu vyváženého množstva esenciálnych mastných kyselín, vápnika, železa, vitamínov a minerálnych látok. Ich jedinečnosť však spočíva hlavne v obsahu dvoch probiotických bak teriálnych kmeňov Bifidobacterium lactis BB-12 a S. thermophilus TH-4, ktoré sú schopné po kolonizácii tráviaceho traktu vytvoriť vhodnú rovnováhu črevnej mikroflóry, podobnú ako nachádzame u detí plne dojčených materským mliekom. Vďaka tomu sú po tom tieto deti lepšie chránené pred akútnymi hnačkovými ochoreniami, častými zápchami, zápalovými hnačkovými ochoreniami alebo infekciami tráviace ho traktu.

Niektoré spoločnosti sa vydali cestou ovplyvňovania črevnej flóry dojčiat aplikáciou niektorých prebiotík v ich mliečnych formulách (Baerlocher 2002). Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou konceptu probiotík ako kontinuálnej ochrany detského organizmu, sú detské instantné obilné kaše. Tie sú do jedálnička do jčiat spolu s ostatnými príkrmami zaraďované od 4. mesiaca. Tieto príkrmy postupne nahradzujú stále vo väčšej miere mliečnu výživu a tak sa znižuje možnosť získavať probiotické baktérie v potrave. Okrem obsahu probiotík však tieto kaše obsahujú aj jednoduchšie oligoaž monosacharidy. Použitím technoló gie enzýmového štiepenia sa dosahuje veľmi príjemná sladká chuť s minimálnym dosladením sacharó zou, ďalej je ľahko stráviteľná a pri chladnutí ostáva jemná bez nežiaduceho hustnutia. Prítomnosť zmesi oligosacharidov tak v neposlednom rade podporuje rast a množenie probiotických baktérií a tak tieto kaše možno označiť ako prebiotiká a po dodaní probiotík ako synbiotiká (Bomba, Nemcová et al. 2005).

Probiotiká je možné podávať vo forme:

Na základe literárnych údajov i niektorých vlastných skúseností uvádzame prehľad možných pozi tívnych účinkov probiotík pre ľudský organizmus, vrá tane detí a dospievajúcich:

Cieľom uvedeného prehľadu nie je, ba ani nemôže byť, vymenovanie všetkých prospešných účinkov probiotík, ktoré človeku od narodenia po do spelosť „ponúkajú“. Mnohé z týchto benefitov ešte nepoznáme, o mnohých len tušíme, no tie skutočnosti, ktoré sme o probiotikách odhalili, naznačujú obrovský potenciál v medicíne budúcnosti (Pružinec, Kuchta et al. 2006).

Podávanie probiotík pri infekčných hnačkách do jčiat, ako aj pri antibiotikami indukovanej hnačke u detí je efektívne. Významný preventívny vplyv má používanie probiotík od najnižších vekových skupín v prevencii rozvoja alergických ochorení. Dokázaný imunomodulačný vplyv probiotík ich zaraďuje do palety prirodzených prostriedkov prevencie niektorých nádorových ochorení a tiež neinfekčných kardiovaskulárnych chorôb. Výhodnejšie a efektívnejšie je v týchto prípadoch použitie zmiešaných kultúr pro biotických kmeňov. Doposiaľ nie je úplne doriešená otázka komerčného použitia probiotickej mliečnej výživy u dojčiat a novorodencov, vrátane nedono sených.

Keďže probiotiká sú živé množiace sa organizmy, potrebujú „stravu“, teda prebiotiká a zároveň sú to citlivé mikroorganizmy (na ktoré negatívne vplýva viacero faktorov), potrebujú pre svoju existenciu, rast, či množenie dodávku nových kolónií a prebiotík. Pre zachovanie ich pozitívnych vplyvov na ľud ský organizmus by mal byť zabezpečený ich denný a opakovaný príjem.

Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof.
MUDr. Vanda Kaletová
MUDr. Viktória Halušková
II. klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN, SNP 1, 04011 Košice

probio-fix imun Probio-fix
Lactoflor Nutrolin B

Na stiahnutie

Partneri

S&D Pharma SK s.r.o.
Slovenská spoločnosť pre probiotiká
gastroenterolog

 

Medzinárodná probiotická konferencie

© 2008 probiotik.sk. Všetky práva vyhradené.